Tak sme dosli nakoniec do Damascusu. Blue Ridge Parkway kvoli zlemu pocasiu sme nakoniec vynechali. Predpoved hlasila dazd a hmlu na kopcoch. Vobec by sme si to tam neuzili.
V nedelu rano nas <a title=”steve&debbie on bikes” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1294.JPG?m=1373239842″>Steve a Debbie na bicykloch</a> vyprevadili cez mesto az na miesto, kde sme sa napojili na cyklisticku trasu Transamerican trail. Rozlucili sme sa a spravili par zaberov. Dakujeme este raz Steve a Debbie, velmi ste nam pomohli.
Cesta ubiehala prijemne az kym sme dosli pred Christiansburg, kde sme si uzili dlhe a strme stupanie s nakladakmi za chrbtom :). Podvecer sme si nasli miesto za Radfordom na trave pri rieke popri ceste v jednom campingu. Zacalo prsat a vyzera to tak, ze cely tyzden neprestane. Rano sme sa zobudili do siveho rana trosku rozbiti, ale sme sa rozhybali a dali na cestu. Rano bolo celkom zaujimave. Johan naplanoval skratku, ktora viedla cez poriadne strmaky:). Pritom cely cas tvrdil, ze pojdeme dole kopcom, lebo smerujeme ku rieke :o. Nakoniec sme sa vratili na Transamerican trail a pokracovali. Po niekolkych kilometroch sme stretli cyklistu, ktory mal namierene opacnym smerom. Trosku sme pokecali a pokracovali v ceste. Asi po pol hodine sme stretli<a title=”2 dalsich bicyklistov” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/DSCN1239.JPG?m=1373239535″> dalsich dvoch cyklistov</a>. Jeff z Marylandu so svojim psom Baileym sa k nam pridali na dalsie 2 dni. Jeff bol na ceste asi 1 aj pol tyzdna. Bolo velmi prijemne sa s nim podelit o zazitky. Tak sme spolu dosli do mestecka Wytheville a rozlozili svoje stany pod pristreskom v mestskom parku. Pocas pripravy vecere sa pri nas zastavila Sandy miestna obyvatelka. Zaujal ju fakt, ze cestujeme na bicykloch a zostala chvilu s nami a fajne sme si pokecali. Slubila nam, ze rano nam prinesie kavu. Tak sme sa ulozili a rano sa zobudili do dazda. Po ranajkach uz pobaleni sme cakali, kym trosku prestane prsat. Zrazu vidime, ze sa dakto priblizuje s taskami v ruke. Bola to nasa priatelka<a title=”sandy” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1325.JPG?m=1373241461″> Sandy s kavou a s siskami</a>. <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1327.JPG?m=1373239969″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1327.JPG?m=1373239969″ width=”307″ height=”205″ /></a>Trosku sme este pokecali porobili par fotiek, uz aj prsat prestalo, tak sme sa vybrali smer Damascus. Bol to prijemny den, asi zatial ten najprijemnejsi, kilometre rychlo ubiehali. Mali sme prijemne stupania aj klesania a sme spravili asi 100 kilometrov, zatial asi najviac. Prijemne unaveni sme dorazili do Damascusu, kde sme hned popri ceste zahliadli hostel, tak sme sa isli opytat, ci su volne izby. Crazy Larry mal dve volne izby pre nas 4roch. Tak sme si rozlozili svoje veci, uvarili veceru, fajne sa najedli a prijemne pokecali aj s Crazy Larrym. Larry rozlozil aj ohen a Jeff zahral na klaviry. Zacalo znova prsat. Druhy den sme sa zobudili na silny dazd, tak sme sa rozhodli zostat jeden den, oddychnut a naplanovat dalsie useky nasej cesty. Druhy den prisla na hostel stvorica mladych chlapov, ktori robili Appalachian trail. Stale prsi, kazdi nam hovori, ze je to tu nezvykle pocasie na toto rocne obdobie. Do Ashevillu nas cakaju 2-3 dni, pravdepodobne v dazdi, jeden dlhsi a dva kratsie.
<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1334.JPG?m=1373241491″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1334.JPG?m=1373241491″ width=”205″ height=”307″ /></a>Po dalsich fajnych ranajkach u Crazy Larryho sme sa pobalili a rozlucili s nasim kamaratom Jeffom a ostatnymi chlapcami. Kazdy sa vybral svojou cestou. Pocasie vyzeralo byt celkom dobre, ale po pol hodine zacalo prsat a prsalo az do obeda. Mali sme pred sebou asi 100km az do mesta Erwin ( Tennesee ). Tu sme si nasli <a title=”stryko Johnny” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1335.JPG?m=1373240043″>kamping U Stryka Johnnyho</a>. Dorazili sme v lejaku, lebo podvecer znova zacalo prsat. Zmoknuti jak psi, ale s peknym privitanim. Akurat tam prebiehala oslava 4 jula, tak nas miestny pozvali na veceru a pivko. Boli sme radi, unaveny po celom dni bicyklovania sme si uz iba sadli ku stolu a fajne sa najedli :)…neskor zacali robit ohnostroje, bolo prijemne pozerat ako sa z toho tesia. Bol tam jeden stary american, ktory nam porozpraval o com to vlastne je ten Den nezavislosti. Je to den ked officialne vznikli Spojene staty americke, ktore dosiahli svoju nezavislost vyhrou revolucie proti Velkej Britanii (4. jul 1776 den podpisania deklaracie o nezavislosti).
<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1343.JPG?m=1373240086″><img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1343.JPG?m=1373240086″ width=”307″ height=”205″ /></a>Na druhy den rano sme sa vybrali dalej. Mali sme pred sebou kratky den. Vyrazili sme az po obede a cele popoludnie slapali do kopca az do vysky 1146m. Bolo to dlhe, ale celkom prijemne stupanie, ziadne strmaky. Az kym sme sa nezacali priblizovat k dalsiemu kampingu. Rozhodli sme sa vybrat podla mapy “kratsou cestou”, o ktorej sme si mysleli, ze nas povedie po doline az ku kampu. Mylili sme sa, ale velmi :). Do cesty sa nam dostal asi ten najstrmsi stupak, co sme zatial zazili. Nic prijemne, ale aspon tie kravicky na farme vedla cesty mali zabavku z toho ako tlacime bicykle hore kopcom. Ceresnicka na torte bola, ze te kamping, do ktoreho sme mali nasmerovane uz neexistoval. A co teraz, nestracali sme nase pozitivne naladenie a ubytovali sme sa pod <a title=”pristresok” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/DSCN1270.JPG?m=1373239652″>pristreskom opusteneho hotela</a> popri ceste. Bolo neskoro sa niekam pustit a zacalo prsat. Mali sme celkom prijemny vecer, nikomu sme tam chvalabohu nevadili.
Dalsi den sme sa vybrali smer Asheville ( Severna Karolina ). Konecne, Asheville, vsetkymi ospevovane umelecke mestecko, plne ”hippisakov” a alternativne naladenych ludi, uz sme sa tesili. Cesta sa zdala byt nekonecna, ale nakoniec sme stastne dorazili po 5 hodinach krutenia. Kamp, kde sme sa chceli ubytovat, bol kvoli dazdom pod vodou, tak sme sa najedli dali zasluzene pifko a nasli hostel v meste. BonPaul a Starky, kde sme nakoniec zakempovali na dvore. Uzivame si Asheville, mesto je fakt plne hippysakov a umelcov :), je prijemnym osviezenim. Dycha na nas uplne inou atmosferou ako ostatne mesta, ktore sme doteraz navstivili.
Prva cyklisticka etapa je za nami :). Mesiac krutenia ( cca 1300 km ) vystrieda 12 dni v aute, kym sa presunieme do Great Falls ( Montana ) a vyhneme sa rovinatej casti Ameriky. Pravdepodobne vybehneme na par kopcov, vykupeme sa v atlantiku, pozrieme Magnolie v Charlestone ( Juzna Karolina ), Chicago ( Michigan ), Mount Rushmore ( Juzna Dakota ) a uvidime co este nam pride do cesty. Drzte nam palce.
Zase ozveme sa ked bude prilezitost.
Uzivajte prazdniny 🙂
J&Z