Month: February 2017

…rano o 8mej nam vbehla do izby Kristina, ze ci sme ready na snorkeling:O)…po 9tej sa nam podarirlo vyrazit… Hladany Starbucks coffee nikde ( kavickarky ), ranajky sme si dali v Tureckom coffee, placky so syrom a vajickom ( nieco na sposob obrovskych palaciniek, ale na slano ). S plnymi bruchami sme dorazili do Diving centra. Ceny nas ohurili, ale nakoniec sme ostali. Vykupali same sa a popoludni vyrazili na more. Oplatilo sa. Vymacany a hladny sme sa vratili do hotela a po rychlej sprche sme si boli dat domace speciality v jednej z najlepsich restauracii v Muscate , kde si Johan pochutil na fajnom ananasovom dzusiku :0). Na dalsi den sa lucime s Kristinou, sadame do auta a vyrazame na juh smer Sur. V miestnom hotelovom rezorte v dedine As Sifam nam poradil pravdepodobne American, ktory vyzeral ako sprievodca, cestu cez Wadi Lulu. Odhodlany na off road adventure sme po par kilometroch zastali. Odisiel nam vyfuk. Nastastie sme hned stretli domacich mladikov. Pomohli nam skontaktovat sa z chlapikmi z agentury a dohodli sme sa opravu auta. Nakoniec sme dalsi vecer skoncili v meste . Aspon sme zasli pozriet na sultanov palac v mestskej casti Muscat.

S opravenym autom sme sa hned rano vydali na cestu. V meste Quriyat sme dali ranajky v indickom fast food- e kde nas obsluzil “Freddy Mercury”, casnik, ktory sa na neho sakramentsky podobal . S plnymi bruchami sme sa vydali po off road do dediny Mazari smerom na Wadi Al Abriyyin. Cestou sme sa dostali do As Suwayh, kde sme narazili na prvu “ wadi vodu” huraaaa. Nasu trasu sme planovali podla knihy, kde varovali pred mnozstvom brodov a blata, nakolko v Omane je v tomto rocnom obdobi malo vody, ktora sa nam takpovediac vyparila z cesty. Tesili sme sa aspon z toho, ze sme aspon na par tychto brodov natrafili. Cestou do dediny Dibab sme “dokonca” prebrodili rieku. Pokracovali sme smer Tiwi. Tiwi je v omane turisticky velmi popularne. Je to udolie s vodopadmi a jazierkami kde je voda celorocne, chodia sa tu kupat vsetci, turisti aj domaci. My sme sa tam presli a vykupali skoro rano ked sa to este nehemzilo koooopou ludi.

Pobrezie na juhu Omanu je lemovane plazami a rybarskymi dedinami.

Okolie mesta Raz Al Jiz je zname vyskytom obrovskych korytnaciek. Je tu vybudovany rezort Ras Al Jiz kde je mozne za poplatok sledovat korytnacky pri kladeni vajicok. Nam sa to podarilo zadarmo, par kilometrov odtial kde sme zakempovali na kopci nedaleko plaze. Bol to fajny nocny vyletikJ. Jedna “zbesila” korytnacka, ktoru sme chudatko vyprovokovali bleskom z fotaku, chcela napadnut Johana. Rano bola plaz plna krabov. Hajzlici sa vybarli rabovat hniezda.

Pokracovali sme dalej po pobrezi smer As Ruways kde sme sa za mostom dali do vnutrozemia pozriet Acacia Woodland. Dali sme si aj par adrenalinovych kilometrov, ked sme pri hladani spravnej cesty natrafili na domaceho, ktory nas previedol krizom cez piesocne kopceky. Po par hodinach jazdy po strkovej ceste sme dosli az na asfalt ktorym sme sa doviezli cez mesto Al Kamil, kde nam prehliadku Old Castle Muzeum urobil fanaticky zberatel a majitel muzea,k dalsiem “kupaciemu” stredisku Wadi Bani Khalid. Dolina s prirodnymi jazierkami a velkou navstevnostou.

Dalsi den sme dali skore ranne vykupanie a vybrali sa pozriet na pust Wahiba Sands. Hned na zaciatku sa nam do auta nasackoval domaci chlapec, ze nam ukaze ako sa jazdi po piesku a po dunach a zavedie nas do campingu v pusti. Po ceste sme natrafili na zapadnute auto. Chlapcisko sa vyznal, pomohol im von z piesku. Boli to Madari a pridali sa k nam. Zo zaciaku bola sranda, ale ked sme na dune opat zapadli a nevedeli von uz zacinalo byt “horuco” a nie len zo slnka. Nakoniec po par hodinach v pusti sme sa rozlucili a vratili sa spat na asfalt smer Muscat. Este jedna vecera, noc v hotely a uz aj letime spat do uprsaneho Irska.

Bolo to prijemne vyhriatie kosti a nacerpanie energie.

hola amigos:)…

tak uz je to tu, den na ktory sme cakali aj necakali aaa prisiel:)…,

sedime na letisku v Caracase a cakame na odlet do
Continue Reading…

hola chicos y chicas:)…¿que tal?

zdravime z Bogoty , hl.mesto( cca7mil.) sme naspat medzi hufmi ludi velkomesta…z Popayanu sme sa spolu s Arnoaut-om (Fra)pobrali na vidiek pozriet narodny park Purace.Zastihlo nas chladne a dazdive pocasie ale cas ked vyslo slnko stal za to.Taka dzungla v 3000 metrochsa fakt oplati:)…a zacali sme stretavat aj ”gringov” v malej skrytej dedine San Andres (Tierradentro) sa k nam pripojil Martin (Swe)a Sakine(Tur) a tak sme spolu pozreli na sochy a hrobky jednej kultury ktora bez stopy zmyzla ako mnoho dalsich tu naokolo , a vecer vasniva debata na hostely(v spanielcine:O)) sa to pomalicky lepy na nas…zasli sme aj do mestecka San Augustin , celkom akcna cesta na streche autobusu , a na korbe …skoda neda sa to napisat ale niektore useky fakt ltt:) bo casto tu prsi a kedy tedy sa cesta zvezie do vody…pozreli sme dajsi archelologicky park a spravili sme si tiez par hodinovy vylet na konoch (citil som to este par dni potom:)) …krajina naokolo nas uplne prekvapila , Kolumbia je naozaj jedna z najkrajsich kutov co som doteraz videl . Stale zelene hory , plno stromov a vodopady na kazdom kroku…vsetko spokojnost az na tie prehnane ceny dopravy(predrazene barz az barz)..oblast kde sme boli bola este pred par rokmi pre turistov tabu , pretoze tu vladla guerila , ale pistolnici sa stiahli hlbsie do lesov a teraz je to OK , obcas kontrola pasov a ide sa dalej…celkovo co pocuvame od domacich, je to ovela pokojnejsie ako pred par rokmi…zasli sme tiez do zapadnutej dediny San Cypriano (dedina v dzungli bez prijazdovej cesty , da sa tu dostat iba po zeleznici na podomacky zhotovenych ”vagonikoch” kedysi na ludsky pohon teraz ficia na motor-kach:)) , blizko pobrezia asi 2apol hod na zapad od mesta Cali(cca3mil). (Prezyvane tiez mesto sambi a rumbi ) … no a akurat dnes opustame Bogotu , stravili sme tu tri dni .Opacili sme nocny zivot spolu s Andresom (chlopak z Bogoty sme ho spoznali cez HC) a smerujeme na sever ku karibiku povyhrievat kosti a doladit farbu:)) mame pred sebou 20sat hod.v buse a potom hura do vody pokukat tie tvory morske:))…tak zatial cao

ahoj…:)

zdravime z pobrezia karibiku Santa Marta(cca 1apol mil.), horuce slnko (32stupnov o 8 rano), piesok, palmy a plno sporoodetej snedej krasy naokolo:O))…ked si clovek zvykne na horucavu ako v skleniku 24 hod denne a nevsima si moskytov tak nema problema:)…zasli sme pozriet asi najkrajsie kolonialne mesto Cartagena odkial sme si spravili celodenny vylet na nedaleke ostrovy s akvariom , kde to vyzera ako na fotkach co som doteraz videl:) az na to , ze je to prepchane turistami…centrum Cartageny je paradne akurat ze v noci tu stretnete kopu otravnych az doliezavych ”pytacov” bo gringo ma plno penazi pre kazdeho , ta ne:)…odtial sme sa vybrali na par dni do narodneho parku Tayrona , miesto na stanovacku a kupacku medzi palmami a kokosovymi orechami , akurat sme vychytali sezonu moskytov a turistov v plnom prude , ale aj tak je to paradne miesto na oddych po 6tich mesiacoch potulovania sa horami dolami a vseliakymi cestami krizom krazom napriec Juznou Amerikov:)…spali sme aj v rybarskej dedine Taganga blizko Santa Marty , tradicie pomaly vymyzli a prisli turisti:)…inac rytmus salsy pocut vsade a neustale … dnes chceme prekrocit hranicu do Venezuely a mame namierene do Caracasu , autobusy plne , ale urcite sa tam dajako dopravime , sak sme v Juznej amerike a tu nic nieje nemozne:) … caka tam na nas Carlos , kamarat z Quita …ta tak:)…este ozveme…cao

ahojte fseci:)

tak a uz sme prekrocili hranice a sme v <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/ekvador” target=”_blank”>Ekvadore</a> , trochu chaos na prechode trochu sme preplatili bo sme hlupy a asi sme este kratko v juznej amerike :), ale inac vsetko OK, a uz sa nam aj podarilo zdolat sopku <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/ekvador/Quito-chimborazo-6310/ekvador-_peru-765″ target=”_blank”>Chimborazo (6310n.n.m)</a> miesto odkial je najblizsie k slnku na celej zemeguli , 9 hodin potenia ale spokojnost mame na dusiach nasich:) ideme zrelaxovat do termalnych pramenov v meste Banos a potom hura do <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/ekvador/dzungla-Banos-Riobamba/ekvador-_peru-521″ target=”_blank”>dzungle</a> medzi tu vsetku haved pichlavu a bodavu…:)…tak zatial

cao

hola amigos:)…

ako sa mate a ako ste oslavili den deti?:)))….za posledne tyzdne sa toho udialo az az :O), dnes mame uuplne oddychovy den a ja ho travim na nete a dajake to nove foto pridavam ta tak…po <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/ekvador/Quito%2Cchimborazo%28-6310-%29/ekvador%20_peru%20766.jpg?m=1363626386″ target=”_blank”>Chimboraze</a> sme ani vela nestihli oddychovat , bol som pozriet na <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/ekvador/dzungla%2CBanos%2CRiobamba/ekvador%20_peru%20712.jpg?m=1363626629″ target=”_blank”>ferrytrain</a>-e (autobus na kolajniciach) canon Naris del Diablo pri Riobambe a hned sme isli do <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/ekvador/Quito%2Cchimborazo%28-6310-%29/ekvador%20_peru%20645.jpg?m=1363626368″ target=”_blank”>Quita</a> kde sme zasli pozriet na <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/ekvador/Quito%2Cchimborazo%28-6310-%29/ekvador%20_peru%20619.jpg?m=1363626352″ target=”_blank”>Mitad del Mundo</a> , mudre hlavy vyratali ze akurat tade prechadza rovnik , tak sa nam podarilo stat kazdou nohou na inej pologuli:)) , a tiez sme vychytali rozluckovu <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/ekvador/Quito%2Cchimborazo%28-6310-%29/ekvador%20_peru%20612.jpg?m=1363626353″ target=”_blank”>party u znameho Ramira:)</a> , ani sme barz nestihli pospat a pobrali sme sa do<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/ekvador/dzungla%2CBanos%2CRiobamba/ekvador%20_peru%20552.jpg?m=1363626582″ target=”_blank”> dzungle</a> kde sme stravili 4 dni. Co to sme pochodili pokukali , dostali vyklady od domaceho chlopaka o tom co a jak rastie a funguje v takej dzungli …vela exotickej zvery sme nemali to stastie vidiet bo placha je tak isto jak aj unas:) , ale aspon sme ochutnali <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/ekvador/dzungla%2CBanos%2CRiobamba/ekvador%20_peru%20573.jpg?m=1363626587″ target=”_blank”>obrovskeho cerva </a>zijuceho v stromoch (mnam mnam:))….jeden vecer sme stravili so samanom , poukazoval nam svoju pracu , okusili sme (ayavascu) ”haluciogenny” napoj pouzivany pri obradoch , pokecali o zivote a dozvedeli celkom zaujimave veci:)) …este sme sa trochu poflakali , pokukali a uz sme boli naspat v civilizacii , v Banos (akurat bola fiesta , ta tak:))…vratili sme sa naspat do Quita (2800m.n.m) , obrovsky roztahane s peknym historickym centrom , , …. inac <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/ekvador” target=”_blank”>Ekvador</a> je cely zeleny a panuje tu ”vecna” jar , teploty okolo 20 stupnou (hore dole), ani zima ani horuco , sicko jak ma bic:))…cim som v juznej amerike dlhsie tym sa mi tu viacej paci:)…akurat sme na severe Ekvadoru v meste Ibarra ,odkial by sme sa radi zviezli dalsim farrytrain-om s previsenim cca 2000 m , lenze momentalne je tu malo turistov a je problem naplnit miesta tak sa uvidi…no pomaly , ale isto sa poberieme prec z tejto krajiny ”ameriky juznej pologule” (plati sa tu dolarmi:)) , a ideme prekrocit hranicu s tolko ohovaranou a obavanou <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/kolumbia” target=”_blank”>Kolumbiou</a> ( ze vraj najkrajsia krajina juznej ameriky) co sa prirodnych kras tyka tak sme zvedavy:)…ozveme hned jak tam budeme…

cao

Hola Amigos:) ,

Nho tak po troch tyzdnoch sme naspat v civilizacii, kde aj elektrinu a internet maju…medzi tym sme sa pasovali s pieskom a vetrom o 100-6 :)…

Z Uyuni sme sa pohli smerom na San Cristobal – Culpina K – Rosario – Soniquera…cesta bola zo zaciatku celkom ok, klasicka bez asfaltu, dobre nas vytriaslo na hop hop-och na ceste, vybitych od kolies aut.Vyzera to ako harmonika napriec cestou, ktorej sa da iba tazko vyhnut, ale da sa ist az do chvile kym nenarazite na cestu, ked sa kolesa zabaraju do piesku a jediny sposob ako sa pohnut dalej je tlacit:), ako Viktor povedal, kto chce skusit ako sa bicykluje na juhu bolivie nech si da bike do pieskoviska a povozi sa dokolecka:))…

Stvrty den sme krutili – tlacili do Soniquery, ale o 9tej nam uz bolo jasne, ze to do vecera nestihneme:)…tak sme zastali par km pred dedinou a zakempovali na tvrdsom piesku kde fukalo trosku menej, Soto unaveny a nasraty na vozik dorazil asi o hodku neskor a bivakoval v strede krizovatky.). Rano sme vstali, Sota uz nebolo a tak sme tlaciti dole kopcom este asi 3km, kym sme dorazili do dediny, dali ranajky a pifko a hura dalej na pieskovy kopec. Po asi 8 km sme dorazili ku kanonu kde sme z cyklo turistiky presedlali na turistiku a poprenasali veci na opacny koniec kanonu, pretoze cesta bola uplne nezjazdna;), odmenou nam bol krasny vyhlad na <a title=”zelena luka” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/IMG_6187.JPG?m=1365852652″>zelenu luku s kopcami</a> v pozadi:), dalsie kilometre sme krizovali cez potociky a travnate pole s pasucimi sa lamami. Zaverecne kilometre ¨rekordneho¨ dna, ked sme spravili 12km sme stravili tlacenim do kopca…Sotovi sa tie defekty dajako stale lepia na kolesa a na kopci zase lepil dieru na voziku :o).

Dalsie dni boli v podobnom duchu, traslave useky sa striedali s rovnejsou cestou a pieskom.

Dvakrat sme presli 4700 metrove sedlo a v zapeti zjazdik do dolinky:)…cestou sme presli okolo <a title=”laguna Hedionda” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/laguna%20hedionda.jpg?m=1365852208″>laguny Hedionda</a> sfarbenej do cervena, kde sme nafotili plameniakou z tesnej blizkosti, presli sme tiez krizom cez salar Challviri a hned za nou sme sa vykupali a najedmi v Aqua termales 🙂 (tradicna zastavka turistov cestujucich autami). Po osmich dnoch z Uyuni sa nam ukazal nas ciel…<a title=”laguna Verde” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/IMG_6325.JPG?m=1365852013″>Laguna Verde</a> so sopkou <a title=”Licancabur 5920mnm” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/licancabur%28%29.JPG?m=1365852935″>Licancabur (5920m.n.n)</a>.

Posledne kilometre nas tradicny protivietor a piesok, par-krat zhodili z bicykla, ale dorazili sme:)…

Vecer sme s Viktorom mali malu patraciu akciu na aute , isli sme spolu so spravcom chaty kde sme spali zhanat Sota, ktory sa uz hodnu chvilu neukazoval a stmievalo sa. Po par minutach jazdy sme ho stretli ako vytrvalo bojuje s vetrom a pieskom a mava, ze je vsetko OK :).

Hned rano o 3tej sme sa spolu s dvoma rusmi, dvoma francuzmi a jednou australcankou vybrali na kopec. Po 6 a pol hodinach vytrvaleho stupania sme dorazili na vrchol, odkial bol <a title=”vyhlad na lagunu Verde” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/verde.jpg?m=1365850166″>paradny vyhlad na lagunu</a> a okolite kopce. Dole sme to ¨zbehli¨po strmej sutine asi za 3 hodiny.

Po 12tich hodinach sme sa vratili do chaty.

Cestu smerom spat na sever sme zacali hned rano presunom autom, ktore nam pomohol vybavit spravca chaty, do Villa Alota(cca 250 km), kde sme stravili tri dni oddychom a liecenim. Cajikovali sme a davali dokopy seba a vystroj:).

Pokracovali sme smerom k <a title=”Salar de Uyuni” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/IMG_6387.JPG?m=1365851463″>Saladr De Uyuni</a> cez San Augustin kde sme zakempovali na miestnom ihrisku a San Juan kde sme prespali v hostely, pretoze sa zdvihla pustna burka a nedalo sa pokracovat.

Rano v bezvetri sme pokracovali az do osady Chuvica na okraji salaru. Vecera, drahe pifko a rano hura na sol.

Krutilo sa paradne, rovna plocha, skoro bezvetrie a jasna obloha:).Zasluzena oddychova jazda.

Na ostrove Incahuasi v strede salaru bola strasna kopa turistov. Dali sme si jedlo a noc sme stravili na soli.

Dalsi den sme dorazili az do dediny Conquesa na severe salaru odkial sme ¨vycupitali¨za 4 hodky na sopku <a title=”Tunupa 5432 mnm” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/tunupa.jpg?m=1365852648″>Tunupa (5432 m.n.m)</a>.

Vecer sa uz zmrakalo, a hrmelo.

Den nato sme este stihli prejst krizom cez salar po suchu do Canquella.Chceli sme prejst krizom ce NP Llica, cesta bola iba piesok a tak sme sa pobrali cestou popri salary az do mestaLlica.Kedze nam dochadzali peniaze, skusali sme zmenit jednodolarovky co sme mali so sebou, no neuspesne.

Tak sme sa rano vybrali busom krizom cez salar do Uyuni, turisticke mesto kde je jediny bankomat na juznom altiplane :), a na nase prekvapenie, polovica salaru je <a title=”pod vodou” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/IMG_6228.JPG?m=1365852268″>pod vodou</a>, miestami aj 10cm. Obdobie dazdou uz asi ¨konecne¨ zacalo , pretoze uz prsi kazdy den aspon chvilu.

Mame pred sebou uz iba dva tyzdne, tak sme sa rozhodli prejst pieskovu cast do Orura busom.8cca300km). Dnes sa presuvame, odkial ¨nasadneme¨na asfalt smer Sajama.

Chceme este vyliest na najvyssiu sopku v Bolivii <a title=”Sajama 6520″ href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/IMG_6603.JPG?m=1365853316″>Sajama (6542 m.n.m)</a> a pomotat sa po narodnom parku.

Fotecky budu az po navrate , lebo rychlost miestneho netu je taka aka je:)….

Tak velaz zdaru, ozveme zas:)…

Nazdaaar

Johan, Viktor, The Soto

Hola Amigos,

Zdravim z Potosi cca 4000 m.n.m.

Vianoce travime tu, ale po poriadku, jak sme sa sem dostali:)…

Po viac ako 32 hod. trmacani sa busom a lietadlami trasou Praha-Vieden-Madrid-Lima -La Paz -Santa Cruz (letisko Viru Viru) sme v Bolivii.

Po vystupeni z lietadla nas vyfackal horuci vzduch s teplotou 35-40 stupnou na slnku:)…

Batozina prisla aj s bicyklami .V Lime sme potrebovali doplnit bike do letenky, tak sme trpli ci je vsetko oki. Kym sme ich zmontovali a nalozili, zastihla nas aj tma, tak sme sa najedli a aklimatizovgali sa <a title=”pivko” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/IMG_5756.JPG?m=1365851074″>pivkom</a>. Kedze do centra mesta je asi 20 km a po tme v hustej juhoamerickej premavke sa to ¨neoplati¨, ako nam radili domaci, prvu noc sme stravili na ihrisku nedaleko letiska na fajnovej travicke. Inac je tu vsetko zelene, ale suche aj napriek tomu, ze prave zacina leto = obdobie dazdov.

Rano sme sa vybrali do centra a ubytovali v hostely Jodanga, fajna atmosfera aj s bazenikom.

Hned prvy vecer bola grilovacka tak sme sa pridali a ¨<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/aklimatizacia.jpg?m=1363647954″ target=”_blank”>aklimatizovali</a>¨ do noci:)…

Cez den sme so Sotom behali po meste a zhanali duse a gulaty pilnik, bo hned na zaciatku sa mi podarilo odtrhnut ventil:).

Po dvoch nociach v pondelok rano vyrazame z mesta v hustej a nepredvidatelnej premavke, kde cervena neznamena stale cervenu:). Cestou doplname benzin a vodu. Priebezne miname pieskove zatarasi v dedinach na ceste, domaci maju strajk ci protest, ze vraj tu je to dost bezny stav.Esteze sa bike da pretlacit kopou piesku. Auta velmi nejazdia tak sa ide celkom spokojne.

Vecer v El Tornal spime v nedokoncenom campingu. Miestny sefko stavby , mlady chlapik z Hondurasu nas ulozil do <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/IMG_5772.JPG?m=1363646773″ target=”_blank”>bungalovu</a>, etse aj tecucu vodu sme mali:). Co sa tyka spania, zatial sme skoro kazdu noc natrafili na miesta s vodou , niekde dokonca aj s teplou sprchou ;).

Cesta zo Santa cruz – El Tornal – Cuevas – Los Negros – San Izidor – Saipina, sa klukati a je to same hore a dole. Len co vystupame horko tazko par sto metrou v horucavach 35 – 40 na slnku bez vetra, vazpati zjazdime dole a zase dokola:), denne sa nam dari tak 40 , raz dokonca 70 km.

Ideme cca 200 km asfaltu, v San Izidor zacina terenna cesta bez asfaltu, ktora stupa do 1850 m.n.m metrov a hned pada do 1300 m.Po 30 km zastavujeme v mestecku Saipina . Sme vytraseny , Viktor sa neciti dobre a tak po fajnovom obede cakame do vecera. Nocnou rally jazdou autobusom s bicyklami na streche a nejakymi ludmi v batozinovom priestore, rano po 240 km vystupujeme v <a title=”Sucre” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/sucre.JPG?m=1365851283″>Sucre (cca 2800 m.n.m)</a>. Kvasime tu dve noci . Medzi tym maly vyletik s bike nalahko nad mesto trochu sa rozhybat a spravit zopar zaberov.

V pondelok vyrazame smer Potosi, mame pred sebou 150 km pozvolneho stupania s jednym vacsim prevysenim.Po troch dnoch, kedy Soto stihol dostat 4 defekty na ¨neprepichnutelnych¨plastoch, mne aj viktorovi sa podarilo urvat ventil, sme dokrutili a vykvasili na hostely.

Oddychujeme, medzi tym sme stihli vybehnut na kopec <a title=”Potosi” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/bolivia-on-bike/v%20oblakoch.jpg?m=1365851868″>Potosi (4825 m.n.m) </a> nad mestom.

Zatiaho sa a poprchava.V pondelok sa chystame vyrazit smer Uyuni.

Cesta zatial ubieha spokojne, zatial nam dvakrat povedali ci mame v hlave vsetko v poriadku:), inac oki:)…

Tak vela zdravia a spokojnosti do dalsieho roku.

Ozveme sa ked sa bude dat.

Nazdaaaar

Johan,Soto,Viktor

Hola :)…

jak ste travili sviatok prace?…my sme si ho vychutnali na <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/peru/Machu-Picchu-Vale-Sagrado/Machu-Picchu-Valle-Sagrado-139″ target=”_blank”>Machu Picchu</a> , nikdy nedobiteho mesta Inkov skryteho na kopci v dost nedostupnych horach (je vypisana peticia na zaradenie mesta medzi dalsi div sveta) , spolu s Renatou a Martinou dve slovenky co pracuju v Cuscu a akurat si spravili vyletik. Je to dost komercna zalezitost kopa ludi no aj tak to hore dycha kludnou a spokojnou atmosferou , je to ovela vacsie ako som cakal…po ceste z Cocabany sme sa zastavili v Pune a pozreli si ”plavajuce ostrovy” Uru (ostrovy z trstiny planajuce na hladine jazera Titicaca), zaujimavy styl , no a ludia co tam ” ziju ” teraz uz iba predavaju suveniry , chytil nas tam dazd tak to bolo dost narychlo… zasli sme este do Arequipi , pozriet Canon del Colca , ze vraj najhlbsi na svete , pozorovali sme condorov ktory poletuju dost blizko ludi na kopci , netrekingovali sme lebo cas nas pomaly tlaci tak sa poberame dalej…ideme pozriet oazu <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/peru/Lima–oaza-Huacacina-ostrovy-Paracas/Machu-Picchu-Valle-Sagrado-319″ target=”_blank”>Huacachina </a>v pusti pri meste Ica …

adios amigos …

ahoj priatelia:)…

zdravime zo severneho<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/peru” target=”_blank”> Peru</a> …nakoniec sme na horach stravili 5 dni a keby sme nechytili taky dobry stop z hor az do mesta cca 5 hodin:) tak by sme ostali mozno este aj dva dni dlhsie ,zelene kontrasty so stale zasnezenymi vrchmi no fajne fajne 🙂 , nebolo to az take namahave ako sme cakali ale dobili sme sa aj tak statocne 🙂 , Miro chytil paraadny otlak z ”uzasnych” topanok , posledne dva dni sa k nam spolocnost robil <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/peru/cordillera-Blanca%2C-Mancora/ekvador%20_peru%20335.jpg?m=1363637921″ target=”_blank”>pes</a> a <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/peru/cordillera-Blanca%2C-Mancora/ekvador%20_peru%20412.jpg?m=1363637962″ target=”_blank”>somar</a>:) ( len tak sa s nami vybrali pochodit kus)… inac ” cesta smrti” v Bolivii je suvix oproti nektorym horskym cestam v peru:) a cesta v preplnenych <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/albums/peru/cordillera-Blanca%2C-Mancora/ekvador%20_peru%20049.jpg?m=1363637782″ target=”_blank”>dodavlach</a> stoji za to , niektory sofery si to mylia s raly:)…cez noc sme zasli do Trujillo-a , primorskeho mesta s dalsimi ruinami (<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/peru/cordillera-Blanca-Mancora/ekvador-_peru-954″ target=”_blank”>pyramidy</a> a <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/peru/cordillera-Blanca-Mancora/ekvador-_peru-914″ target=”_blank”>hlinene mesto Chan Chan </a>) vyspela spolocnost Moche a Chimo tu zila este pred Kristom , skor ako Inkovia na Machu Picchu a ostatne Inkske mesta (Inkovia ich pobili a pobrali co sa dalo) , sa dozvedame furt nove a nove veci:)) , oddychli sme jeden den v prijemnom <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/peru/cordillera-Blanca%2C-Mancora/ekvador%20_peru%20868.jpg?m=1363638025″ target=”_blank”>campingu</a>… a po dalsej noci v buse sa ”vypekame” pri mori 🙂 , uz sa blizime k rovniku , fajna horuca klima , a v batohu pribuda viac a viac teplych ”nepotrebnych ” veci .) , par dni relax a radi by sme na sopku <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/ekvador/Quito-chimborazo-6310/ekvador-_peru-746″ target=”_blank”>Chimborazo ( 6310m )</a> najvyssia v <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/index.php/ekvador” target=”_blank”>Ekvadore</a> , ze vraj najvyssy kopec od stredu zeme na svete , no neic tam:O)) …tak sa este ideme namocit do vody pred vypotenim…dajake fotky dame hned jak sa bude dat:)…cao

a este taka ”ponuka” pre tych co nevedia co zo sebou pocas leta:))…

Hugo zhana particku dobrych ludi na zorganizovanie splavu Hrona.

v dnoch 4 – 8.7. t.j. streda vecer az nedela.

program: 4.7. streda odchod vlakom z BA o 16:45 smer Slov. Lupca {prichod 20:00}, kemping .

od stvrtka rana splavovanie Hrona az do nedele. ukoncenie splavu bohuzial nie je zname, lebo nevieme kolko budeme vladat padlovat a pit 🙂

kempovanie je kazdy den na inom mieste

na tento splav staci len jeden den dovolenky a to v piatok, vo stvrtok je statny sviatok J

naklady na prenajom clnu : 1 raft = 1000sk/den .

poznamka- Raft je pre 6ludi

pre romanticke dvojice je moznost prenajmu dvojmiestnych kanoe

zaujemcovia piste alebo volajte na <a href=”mailto:hugo.m@zoznam.sk”>hugo.m@zoznam.sk</a> , 0905 863 869 , ICQ – hugo 277 810 103

Month: February 2017

Archives

Meta