Category: azia
…rano o 8mej nam vbehla do izby Kristina, ze ci sme ready na snorkeling:O)…po 9tej sa nam podarirlo vyrazit… Hladany Starbucks coffee nikde ( kavickarky ), ranajky sme si dali v Tureckom coffee, placky so syrom a vajickom ( nieco na sposob obrovskych palaciniek, ale na slano ). S plnymi bruchami sme dorazili do Diving centra. Ceny nas ohurili, ale nakoniec sme ostali. Vykupali same sa a popoludni vyrazili na more. Oplatilo sa. Vymacany a hladny sme sa vratili do hotela a po rychlej sprche sme si boli dat domace speciality v jednej z najlepsich restauracii v Muscate , kde si Johan pochutil na fajnom ananasovom dzusiku :0). Na dalsi den sa lucime s Kristinou, sadame do auta a vyrazame na juh smer Sur. V miestnom hotelovom rezorte v dedine As Sifam nam poradil pravdepodobne American, ktory vyzeral ako sprievodca, cestu cez Wadi Lulu. Odhodlany na off road adventure sme po par kilometroch zastali. Odisiel nam vyfuk. Nastastie sme hned stretli domacich mladikov. Pomohli nam skontaktovat sa z chlapikmi z agentury a dohodli sme sa opravu auta. Nakoniec sme dalsi vecer skoncili v meste . Aspon sme zasli pozriet na sultanov palac v mestskej casti Muscat.
S opravenym autom sme sa hned rano vydali na cestu. V meste Quriyat sme dali ranajky v indickom fast food- e kde nas obsluzil “Freddy Mercury”, casnik, ktory sa na neho sakramentsky podobal . S plnymi bruchami sme sa vydali po off road do dediny Mazari smerom na Wadi Al Abriyyin. Cestou sme sa dostali do As Suwayh, kde sme narazili na prvu “ wadi vodu” huraaaa. Nasu trasu sme planovali podla knihy, kde varovali pred mnozstvom brodov a blata, nakolko v Omane je v tomto rocnom obdobi malo vody, ktora sa nam takpovediac vyparila z cesty. Tesili sme sa aspon z toho, ze sme aspon na par tychto brodov natrafili. Cestou do dediny Dibab sme “dokonca” prebrodili rieku. Pokracovali sme smer Tiwi. Tiwi je v omane turisticky velmi popularne. Je to udolie s vodopadmi a jazierkami kde je voda celorocne, chodia sa tu kupat vsetci, turisti aj domaci. My sme sa tam presli a vykupali skoro rano ked sa to este nehemzilo koooopou ludi.
Pobrezie na juhu Omanu je lemovane plazami a rybarskymi dedinami.
Okolie mesta Raz Al Jiz je zname vyskytom obrovskych korytnaciek. Je tu vybudovany rezort Ras Al Jiz kde je mozne za poplatok sledovat korytnacky pri kladeni vajicok. Nam sa to podarilo zadarmo, par kilometrov odtial kde sme zakempovali na kopci nedaleko plaze. Bol to fajny nocny vyletikJ. Jedna “zbesila” korytnacka, ktoru sme chudatko vyprovokovali bleskom z fotaku, chcela napadnut Johana. Rano bola plaz plna krabov. Hajzlici sa vybarli rabovat hniezda.
Pokracovali sme dalej po pobrezi smer As Ruways kde sme sa za mostom dali do vnutrozemia pozriet Acacia Woodland. Dali sme si aj par adrenalinovych kilometrov, ked sme pri hladani spravnej cesty natrafili na domaceho, ktory nas previedol krizom cez piesocne kopceky. Po par hodinach jazdy po strkovej ceste sme dosli az na asfalt ktorym sme sa doviezli cez mesto Al Kamil, kde nam prehliadku Old Castle Muzeum urobil fanaticky zberatel a majitel muzea,k dalsiem “kupaciemu” stredisku Wadi Bani Khalid. Dolina s prirodnymi jazierkami a velkou navstevnostou.
Dalsi den sme dali skore ranne vykupanie a vybrali sa pozriet na pust Wahiba Sands. Hned na zaciatku sa nam do auta nasackoval domaci chlapec, ze nam ukaze ako sa jazdi po piesku a po dunach a zavedie nas do campingu v pusti. Po ceste sme natrafili na zapadnute auto. Chlapcisko sa vyznal, pomohol im von z piesku. Boli to Madari a pridali sa k nam. Zo zaciaku bola sranda, ale ked sme na dune opat zapadli a nevedeli von uz zacinalo byt “horuco” a nie len zo slnka. Nakoniec po par hodinach v pusti sme sa rozlucili a vratili sa spat na asfalt smer Muscat. Este jedna vecera, noc v hotely a uz aj letime spat do uprsaneho Irska.
Bolo to prijemne vyhriatie kosti a nacerpanie energie.
Read More